Cirkev sú okuliare ...
Boh je sklo a obrady sú rám ...
Tadeas
navigácia
rozšírenia
láska tá všetko sľúbi,
no ten, čo ľúbil, sklamal sa
a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní
na staré lístie padá
poznala príliš neskoro,
ako ho mala rada.
Tak každoročne v jeseni
svetlá sa tratia z duše
a človek koník túlavý,
od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať,
žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba,
je mu to jedno aké.
Možno že iba obrázok
a možno tôňu iba.
No pred cieľom sa zastaví:
Komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov
mámivý ošiaľ stúpa;
bola to láska? Sklamanie?
Aj láska bola hlúpa,
Veď chcela všetko naraz mať
a všetko naraz stráca.
Koľko ráz v noci májovej
hľadela do mesiaca,
no máj im málo šťastia dal
a krátke bolo leto.
Len jeseň, tá vie o všetkom
a jeseň nepovie to.
Šla zima dolu údolím
a niesla odkaz máju:
túžieval, čakal dočkal sa,
odišla , nepozná ju.
Láska je strašne bohatá,
láska tá všetko sľúbi,
no ten čo ľúbil sklamal sa
a ten čo sklamal ľúbi.
Prach dlhých smutných letných dní
na staré lístie padá
poznala príliš neskoro,
ako ho mala rada.
Počet zhliadnutí:
Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014